False belief test

Klasický experiment zameraný na vcítenie sa do iných myslí u detí prvý krát popísali Heinz Wimmer and Josef Perner (1983). Gro spočíva v skúmaní, či dieťa dokáže pochopiť, že niekto môže byť "zavádzaný". V škatuľke od pasteliek sú sviečky, deti do 3 rokov, napriek tomu, že najprv neuhádnu, že v krabičke je niečo iné než pastelky si pohotovo osvoja novú informáciu a na otázku, čo si bude myslieť mamička odpovedajú, že bude vedieť, že sú tam sviečky, čiže nedokážu pochopiť, že mamička môže veriť niečomu čo nie je pravda, resp. niečo nevedieť. Teória mysle sa objavuje u detí až v 4+ rokoch. Novšie štúdie však naznačujú, že deti rozumejú tomuto experimentu aj v nižšom veku, len nemajú dostatočnú jazykovú kompetenciu to preukázať.

Populárne video to celkom pekne znázorňuje základný princíp.



Inú verziu false belief testu, často označovaná ako Sally-Anne test, nájdete zhruba od 4.minúty nasledujúceho videa (dostupné titulky v slovenčine):

Záludné podvedomé predsudky

Myslíte si, že ste imúnni voči stereotypom, že sa vás rasistické alebo náboženské predsudky netýkajú, že nerobíte rozdiel medzi mužmi a ženami, či ľudmi s inou sexuálnou orientáciou?

Otestujte si svoje implicitné asociácie a uvidíte, že to možno nie je až také jednoznačné.
Psychológovia z Harvardu, University of Virginia a University of Washington navrhli sadu testov, "Project Implicit", ktoré merajú tieto podvedomé predsudky.

Prosopagnózia

Prosopagnózia je porucha schopnosti rozpoznávať tváre. Ľudia trpiaci touto poruchou majú problémy rozpoznávať ľudské tváre, hoci iné predmety rozpoznávajú bez problémov.

Môže sa prejaviť po úraze hlavy, mŕtvici, či operácii mozgu, predovšetkým pokiaľ táto trauma zasiahne do oblasti fusiformného závitu. V posledných rokoch sa však zisťuje, že zhruba 2,5% populácie sa s touto poruchou narodí.

Not Exactly Rocket Science vysvetľuje ako funguje vrodená prosopagnózia. New Scientist píše o tíme vedcov, ktorí tvrdia, že táto porucha by mohla byť dedičná.

Taktiež, článok vo Wired a v Time.

Skvelý rozhovor v Radiolabe so slávnym neurológom Oliverom Sacksom, ktorý trpí touto poruchou.


Otestujte sa ako ste na tom s rozpoznávaním tvárí vy:

http://prosopagnosiaresearch.org/clinical-tests
alebo
http://www.faceblind.org/facetests/fgcfmt/fgcfmt_intro.php

Kúzelníci

Krátke video od Scientific American o tom, ako kúzelníci využívajú obmedzenia našej percepcie a pozornosti:

Humanoidný robot

Video humanoidného robota s vcelku peknou mimikou:

Môžu si roboty vytvoriť vlastný jazyk?

"Can robots create their own language?" sa volá video, v ktorom Luc Steels rozpráva o vzniku zdieľaného lexikónu pre objekty vo svete, resp. mikrosvete, v ktorom žijú dva (vtelené) roboty.
Pomocou takzvaných jazykových hier: "hry na rozlišovanie" a "hry na hádanie" sa roboty naučia najprv rozlišovať objekty a potom o nic komunikovať s tým, že vznik spoločného lexikónu sa viaže na hru na hádanie, kde jeden agent druhému povie (jeho) pomenovanie pre objekt, na ktorý sa pozerá a druhý zas ukáže (akoby prstom) na objekt, ktorý podľa tohto pomenovania rozpoznal.

Testament vedca

Prečítajte si a zabavte sa: článok "Testament vedca" na blog.etrend.sk
mne to miestami pripadalo až ako "smiech cez slzy" vzhľadom na to, že tento list možno ani nezvnikol ako čistá fikcia či satira...

Čo sú farby?

Beau Lotto, zakladateľ Lottolabu, štúdia na pomedzí vedy a umenia, názorne ukazuje, že vnímanie farby je oveľa zložitejšie, než by sa mohlo zdať. Nezávisí totiž len od vlnovej dĺžky, ktorá dopadá našu sietnicu.

Video je dostupné so slovenskými titulkami.

Hemisféry mozgu - pozor na zjednodušujúce vysvetlenia

Populárno-vedeckú literatúru zaplavujú články o tom, ako máme aktivovať svoju pravú hemisféru pre väčšiu kreativitu, zapájať ľavú hemisféru pre racionálne uvažovanie. Ako muži a ženy využívajú hemisféry odlišne.

Je pravda, že niektoré spôsoby myslenia súvisia s vyššou aktiváciou tej ktorej hemisféry, no väčšinu kognitívnych aktivít je ťažké fuknčne prisúdiť jednej alebo druhej.
Pekné zhrnutie ponúka magazín Discover.

Udalosti ako mozgová mŕtvica v jednej z hemisfér alebo chirurgické oddelenie hemisfér v prípade vážnej epilepsie naznačujú, že isté funkčné rozdelenie môžeme predpokladať.
U pacientov z oddelenými hemisférami (tzv. split-brain patients) nedochádza ku komunikácii medzi pravou a ľavou hemisférou. Vedie to k zaujímavým experimentálnym pozorovaniam a teóriám.

Zaujímavý je aj subjektívny popis zážitku neurovedkyne Jill Bolte Taylor, počas mŕtvice ľavej hemisféry, ktorú prekonala. Video je dostupné aj so slovenskými titulkami.

Na záver si môžete otestovať ako funguje práve váš corpus callosum, nervový "most", ktorý spája obe hemisféry.

Hypnóza - trik alebo reálny nástroj na skúmanie mysle?

Technika s pochybnou povesťou zahalená tajomstvom a opradená mýtami si nachádza cestu nielen do psychologických poradní ale aj do neurovedných laboratórií.

Počas hypnózy dovolíme podnetom preniknúť pod našu vedomú kontrolu samého seba a tak môžu vedci simulovať skúsenosti, ktoré normálne ľudia len tak nezažívajú ako sú napríklad halucinácie alebo strata kontroly nad vlastným telom.

Populárny článok v Guardian vám povie viac.

Jazyk a hudba - čo majú spoločné?

So zaujímavým výskumom prišla Diana Deutsch z Kalifornskej Univerzity. Špecializuje sa na vzťah reči a hudby, konkrétne na to, ako tonálne jazyky (napr. Čínština) súvisia s rozlišovaním tónov - s dokonalým sluchom. Tiež sa zaujímavo hrá so slučkami rečových fráz, ktoré sa v jej podaní stávajú hudbou.

Na jej stránke tiež nájdete veľa zaujímavých akustických ilúzií.

Vypočujte si fantastický rozhovor s ňou na Radiolabe.

John Cleese vysvetľuje ako funguje mozog

Fantastický skeč od neskutočného pytóna Johna Cleesa:

http://www.youtube.com/watch?v=FQjgsQ5G8ug