streda, 28. septembra 2011

Prečo sú Naštvaní vtáci takí populárni?

Prečítajte si zaujímavý pohľad na dôvody návykovosti tejto aplikácie.

Vysvetlení sa ponúka niekoľko. Jenova Chen napríklad dáva do súvislosti jedinečné pocity pri hraní hier so skúsenosťou 'Flow' zážitku.

Pozrieme si raz vaše sny v HD?

Zo skenu mozgu vedci vygenerovali obraz, ktorý človek vidí. Prečítajte si viac v slovenčine alebo v angličtine.

Master Class 2011

Sledujte sériu Master Class 2011: The Science of Human Nature.
Ako prvý sa predstaví nositeľ Nobelovej ceny Daniel Kahneman a bude hovoriť o intuitívnom usudzovaní:

Master Classes : Master Class 2011: The Science of Human Nature | Event | Edge

Hlúposť tínedžerov

Ak chcete vedieť napríklad prečo teenageri riskujú viac ako dospelí, prečítajte si zaujímavý článok o mozgu v puberte.

Dôvodom je neskorší vývoj kontrolných frontálnych častí mozgu (nervové vlákna sú obaľované myelínom a prerieďované pre rýchlejšie a efektívnejsie spojenie), ktorý až do rannej dospelosti umožňuje vysokú plasticitu v týchto oblastiach, t.j. lahšie prispôsobovanie novému prostrediu, pomerom a situáciám.

Ako sa zdá, väčšina neduhov spojená s pubertou, je vlastne evolučnou výhodou: "if we smartened up sooner, we'd end up dumber".

Teenage Brains - Pictures, More From National Geographic Magazine

Ngramy z Google Books

Čo všetko nám jazyk dokáže povedať o trendoch v kultúre? Skúste si Google Ngramy alebo si pozrite zaujímavý TED talk o nich.

Zapoj a modli sa

Dokument o umelej inteligencii, v ktorom fičúruje iCub, humanoidný robot, s ktorého simulátorom pracujeme aj u nás:

Plug & Pray - Documentary film - Artificial Intelligence

utorok, 30. augusta 2011

Druhý rok projektu Blue Brain

Pozrite si krátky dokument Blue Brain: Year Two o tom, o čom je a o čom nie je Blue Brain projekt.

Bombastické vyjadrenia z dokumentu o prvom roku projektu, ktoré naznačovali možnosť kompletnej replikácie ľudského mozgu 1:1 sa umierňujú. Súčasným cieľom projektu je najmä detailne pochopiť dynamiku v jednotlivých neurónoch a kortikálnych obvodoch a rozširovať simuláciu na stále väčšie funkčné jednotky. Na tých sa potom budú dať testovať účinky liekov, rôznych druhov stimulácie, fukčné poškodenia, vznik degeneratívnych ochorení mozgu a pod. Rekonštrukcia celého mozgu, a s ňou vidina prvej skutočnej silnej umelej inteligencie, je stále v nedohľadne.

Čo prinesie Year Three?

piatok, 12. augusta 2011

Psí reálnym fenoménom? Nemožné!?

Väčšina vedcov pokladá paranormálne fenomény ako je jasnovidectvo, telepatia alebo telekinéza za ničím nepodložený blud a dôkazy o ňom za šikovný podvrh. Vo vedeckej komunite sa nazývajú tzv. psí (Ψ) fenoménami a podliehajú značnej dávke skepticizmu.

Darylovi Bemovi sa podaril husársky kúsok. Jeho článok ponúka experimentálne dôkazy, že psí (Ψ) by mohlo byť ozajstným existujúcim fenoménom. Ba čo viac, bol prijatý v prestížnom časopise The Journal of Personality and Social Psychology.

Článok sumarizuje výsledky deviatich experimentov, ktorých sa zúčastnilo viac ako 1000 participantov. Všetky demonštrovali veľmi mierne psí efekty, ktoré však boli štatisticky významné.
Čo je dôležité, oproti mnohým experimentom testujúcim psí, ktoré sú známe pochybnou metodológiou, Bemov výskum je založený na overených vedeckých metódach a prešiel tzv. peer-review procesom, ktorý vylúčil zmanipulovanie výsledkov a potvrdil dôveryhodnosť metodológie.

Je zrejmé, že po takomto kontroverznom výsledku sa mnohí pokúšajú experimenty zreplikovať. Už sa objavili prvé dva pokusy, ktoré ale nepotvrdili Bemove výsledky.

Ak sa však objavia ďalšie, potvrdzujúce tieto efekty, čo to vlastne znamená?
Že máme prehodnotiť náš vzťah k realite? Alebo skôr preverovať limity experimentálnej metodológie?

Pretože niekedy častokrát dobre zavedená metodológia (ale nevhodne použitá) môže viesť k absurdným výsledkom. Ako tomu bolo napríklad v prípade mŕtvych lososov, ktoré reagovali na obrázky ľudských tvárí.

utorok, 26. júla 2011

Robot, čo lieta ako vták

Pozrite si ukážku ultraľahkého robota, ktorý lieta mávaním krídel.

utorok, 12. júla 2011

Sú z mäsa.

Poviedka Terryho Bissona z časopisu Omni, 1990.


“Sú z mäsa.”

“Z mäsa?”

“Z mäsa. Sú z mäsa.”

“Z mäsa?”

“Niet o tom pochýb. Odchytili sme niekoľko z nich z rôznych častí planéty, vzali ich na palubu našich lodí a presondovali ich skrz naskrz. Sú celí z mäsa.”

“To nie je možné. A čo rádiové signály? Správy k hviezdam?”

“Používajú rádiové vlny na komunikáziu, no signál neprichádza od nich. Signály prichádzajú od strojov.”

“Tak kto vyrobil tie stroje? S nimi sa chceme spojiť.”

“Oni vyrobili tie stroje. To sa vám snažím povedať. Mäso vyrobilo tie stroje.”

“To je absurdné. Ako by mohlo mäso vyrobiť stroje? Chcete, aby som veril vo vnímavé mäso?”

“Nechcem to po vás, ja vám to hovorím. Tieto tvory sú jedinou vnímavou rasou v tom sektore a sú z mäsa.”

“Možno sú ako Orfolejci. Viete, uhlíková inteligencia, ktorá prechádza mäsovým vývinovým štádiom.

“Nie. Narodia sa ako mäso a umrú ako mäso. Skúmali sme ich niekoľko ich životných cyklov, ktoré netrvajú veľmi dlho. Máte predstavu, koľko tak trvá životný cyklus mäsa?"

"Ušetrite ma toho. Ok, možno sú len čiastočne mäso. Viete, ako Wedilejci. Mäsová hlava s mozgom z elektrónovej plazmy vo vnútri.”

"Nie. Mysleli sme si to, keďže majú mäsové hlavy, ako Wedilejci. Ale, ako som vám povedal, študovali sme ich. Sú naskrz mäso.”

“Bez mozgu?”

“Ach, áno, mozog majú. Avšak ten mozog je tiež z mäsa. To sa vám snažím povedať.”

“Ale potom… čím premýšľajú?”

“Stále nechápete. Odmietate pochopiť, čo vám tu hovorím. Premýšľajú mozgom. Mäsom.”

“Mysliace mäso! Chcete po mne, aby som uveril v mysliace mäso!”

“Áno, mysliace mäso! Vedomé mäso! Milujúce mäso. Snívajúce mäso. Ide tu o mäso! Už to chápete alebo mám začať od začiatku?

„Och, môj bože. Myslíte to vážne. Sú z mäsa.“

„Ďakujem. Konečne. Áno. Každopádne sú z mäsa. A snažia sa nás kontaktovať už skoro 100 ich rokov.“

„Ó, môj bože. No a o čo tomuto mäsu ide?“

„V prvom rade s nami chcú hovoriť. Potom si predstavujem, že budú chcieť skúmať Vesmír, kontaktovať iné vedomé bytosti, vymieňať si myšlienky a informácie. Ako vždy.“

„Takže by sme sa mali zhovárať s mäsom.“

„O to v princípe ide. Takú správu posielajú rádiom. 'Ahoj. Je tam niekto? Je niekto doma?'. Niečo na ten štýl.“

„Takže rozprávajú. Používajú slová, myšlienky, pojmy?“

„Áno, ale prostredníctvom mäsa.“

„Práve ste mi povedali, že používajú rádio.“

„To áno, ale čo myslíte, že je v rádiu? Zvuky mäsa. Viete, ako keď tľapnete alebo prevrátite mäso, vydá zvuk? Rozprávajú tľapkaním mäsa na druhých. Dokonca dokážu spievať vypúšťaním zvuku skrz mäso.“

„Ó, bože. Spievajúce mäso. To už je na mňa príliš. Tak, čo navrhujete?“

„Oficiálne, alebo neoficiálne?“

„Oboje.“

„Oficiálne musíme skontaktovať, privítať a zaregistrovať všetky vnímavé rasy alebo multibytosti v tomto kvadrante Vesmíru, bez predsudkov, strachu alebo výhod. Neoficiálne, navrhujem, aby sme vymazali záznam a na to celé zabudli.“

„Dúfal som, že to poviete.“

„Vyzerá to drsne, ale má to svoje medze. Naozaj sa chceme kontaktovať s mäsom?“

„Súhlasím na sto percent. Čo by sme im asi tak povedali? „Ahoj mäso. Ako sa máš?“ Ale, bude to fungovať? O koľkých planétach sa bavíme?“

„Iba jedna. Môžu cestovať na iné planéty v špeciálnom kontajneri na mäso ale nemôžu na nich žiť. A keďže sú mäso, môžu cestovať len cez priestor C. Čo ich obmedzuje na rýchlosť svetla a znižuje ich šancu niekoho kontaktovať skoro na nulu.“

„Takže sa budeme tváriť, že vo vesmíre nikto nie je.“

„Presne tak.“

„Kruté. Ale sám ste to povedali, kto by sa chcel stretnúť s mäsom? A tí čo boli u nás na palube lodí, tí, ktorých ste skúmali? Ste si istí, že si nebudú pamätať?“

„Ak aj áno, budú ich pokladať za bláznov. Dostali sme sa do ich hláv a zrovnali im tam to mäso, takže sme pre nich už len snom.“

„Snom pre mäso! Ako zvláštne nevhodné, že by sme boli snom mäsa.“

„A označili sme sektor ako „neobývaný.“

„Dobre. Súhlasím, oficiálne i neoficiálne. Prípad uzavretý. A niekto iný? Niekto zaujímavý na tejto strane galaxie?“

„Áno, trochu hanblivá ale milá kopová inteligencia z vodíkových jadier v hviezde stupňa deväť v zóne G445. Kontaktovali nás pred dvomi galaktickými otáčkami a chcú byť opäť priateľmi.“

„To oni vždy.“

„Ale čoby nie? Predstavte si, aký neznesiteľný a nevysloviteľne studený by Vesmír bol, keby sme tu boli sami...“



(Creative Commons licence, preklad: Dana Retová)

Odkaz na originál a video.

piatok, 24. júna 2011

Pamätový čip umožní potkanom na pokyn zabudnúť i spomenuť si

Dr. Theodore Berger PR NEWSWIRE

Nový mozgový implantát umožnil testovaným potkanom obnoviť stratené spomienky. Výsledky týchto experimentov by mali priniesť nové poznatky pre vývoj spôsobu liečenia Alzheimerovej choroby, amnézie či mozgovej príhody. Takáto "neurálna protéza" môže jedného dňa pomôcť vysvetliť procesy formovania spomienok (pamäte) v našom mozgu a taktiež dopomôcť pacientom zlepšiť ich pamäťové schopnosti.

Hlavný cieľ vývoja neurálnych protéz je umožniť výmenu poškodených či nefunkčných neurálnych okruhov (menších funkčných oblastí mozgu). Takýto cieľ ale vyžaduje umelú rekonštrukciu spojení medzi jednotlivými neurónmi, ktorá by zachovala komunikáciu so zvyškom mozgu.

Vedci z Wake Forest University a University of Southern California, pod vedením profesora Theodora Bergera z UCA, učili potkany vykonávať úlohu, ktorá spočívala v stláčaní páčok v správnom poradí s cieľom získať vodu. V sérií testov boli potkany pri stláčaní páčok vyrušované, takže si museli pamätať ktorú páčku (pravú alebo ľavú) už stlačili, a teda ktorú majú stlačiť ďalej, aby získali odmenu.


Predchádzajúce výskumi ukázali, že hippokamus pretvára krátkodobú pamäť na pamäť dlhodobú. Vedci teda pripojili potkanom elektródy do tejto časti mozgu, konkrétne do oblastí CA1 a CA3, a nahrávali neurálnu aktivitu medzi týmito oblasťami počas vykonávania úlohy. Následne tím pomocou farmaceutík znefunkčnil komunikáciu medzi sledovanými oblasťami hippokamu testovacej skupine potkanov. Potkani tým zabudli naučenú úlohu, tj. stratili dlhodobú pamäť, a vykazovali iba znaky krátkodobej pamäte (5-10 sekúnd).


Umelý hippokampus, zapojený elektródami rovnako ako pri nahrávaní, zlepšil výkonnosť v prípade zdravej kontrolnej skupiny, ale najmä v prípade testovacej skupiny s farmakologicky zablokovanou komunikáciu medzi neurónmi v ich hippokampe.


"Zapnite vypínač a potkany si pamätajú. Vypnite ho a potkany zabudnú," povedal Berger.


Táto štúdia prvý krát ukázala, že s dostatočnou znalosťou spôsobu neurálneho kódovania pamäte môže byť neurálna protéza schopná obnoviť, a dokonca zlepšit pamäťové procesy.


Zdroje:

nedeľa, 5. júna 2011

Chladič mozgu

Vedci vo svete našli nový spôsob, akým sa dá chladiť mozog obetí, ktorí sa stali obeťou infarktu alebo porážky. Tento nový spôsob ochráni ich mozog pred ďalším poškodením. Tento prísup sa volá "terapeutická hypotermia". Zaujímavý článok, trocha starší :).

Viac tu:

http://news.bbc.co.uk/2/hi/health/7815105.stm

sobota, 4. júna 2011

Radiolab o hovoriacich strojoch

Nová hodina podcastu od Radiolabu sa venuje chatbotom od jednoduchej Elizy, ktorá napodobňovala Rogeriánskeho psychoterapeuta, milú detskú hračku Furbie, až po komunikatívneho robota s mimikou Bina48.
Samozrejme nechýba brilantný záver, kde Jad a Robert načrtnú, že možno netreba až tak veľa, aby sme uverili, že stroje majú dušu.

streda, 1. júna 2011

Out-of-body experiences

Mimotelové zážitky

Ľudia si svoje "ja" vždy predstavujú vrámci hraníc svojho tela. Miesto svojho vedomia ohraničujú ako súčasť tela, čo je spôsobené prevažne tým, že najzastúpenejšia interakcia jedinca s prostredím je cez zrakový zmysel. Pri niektorých stavoch môžu pociťovať, akoby ich vlastné "ja" bolo mimo ich vlastného tela. Takéto stavy nazývame mimotelové zážitky (out-of-body experiences (OBE)) .
Mimotelovým zážitkom sa nazýva pocit, kedy je myseľ oddelená od tela. Tento pocit sa objavuje keď pacient spí, je v tranze alebo v bezvedomí, napríklad počas operácie. Osoba vidí svoje telo z takej pozície, ako by ho pozoroval niekto iný. V niektorých prípadoch osoba vizualizuje predmety alebo osoby, ktoré sú mimo zorného poľa normálnych zmyslov.
Podľa profesora Olafa Blankeho je OBE definovaný prítomnosťou troch fenomenologických charakteristík: odtelesnenie (disembodiment) - opustenie vlastného tela; dojem z pohľadu na svet zo vzdialenej perspektívy (mimotelový egocentrický pohľad); a dojem z videnia vlastného tela (alebo autoskopia) z tejto vzdialenej perspektívy [3].
OBEs sa nazývajú ľudia, ktorí mali mimotelový zážitok. Tieto osoby nie sú len klinicky chorí pacienti, až 10% ľudstva uvádza, že počas svojho života mali aspoň raz alebo dvakrát mimotelový zážitok. Tieto zážitky opisujú prevažne ako spontánne a krátkodobé opustenie vlastného tela.


Prof. Olaf Blanke vysvetľuje znaky OBE, opisuje výskum, pri ktorom premietali
dobrovoľníkom v okuliaroch záber vlastného chrbáta, ktorý vedci počítačovo
upravili tak, aby vzbudzoval dojem trojrozmerného virtuálneho vlastného tela
predmetného dobrovoľníka - vznikol tým akýsi holografický obraz.
Keď sa vedci dobrovoľníkom dotýkali chrbta v rovnakom čase, ako videli,
že sa to dialo na ich virtuálnom chrbte, hovorili, že vnem im zrejme spôsobili dotyky
na virtuálnom chrbte. Cítili, akoby virtuálne telo v skutočnosti bolo ich vlastné.



V druhom experimente premietali dobrovoľníkom tri situácie: obraz ich vlastného
chrbta, chrbát figuríny alebo bloku veľkého asi ako človek. Potom sledovali,
ako sa ktosi 1 minútu dotýkal zadnej časti obrazu - buď súbežne alebo nesúbežne
s dotykmi ich vlastného chrbta. Bezprostredne po tom im vedci vždy vypli
displeje v okuliaroch, aby ľudia nič nevideli a odviedli ich niekoľko krokov dozadu.
Potom ich požiadali, aby sa vrátili na to isté miesto, kde stáli predtým. Všetci
dobrovoľníci, ktorým sa vedci dotýkali chrbta súbežne s dotykmi chrbta
ich vlastného virtuálneho obrazu alebo chrbta figuríny, zašli pri návrate
ďalej za toto miesto, smerom k pozícii obrazu.



Ďalší experiment bol pod vedením prof. Henrik Ehrssona, pri ktorom dobrovoľníci
sedeli na stoličke a takisto mali displejové okuliare. Keď sa zozadu pozerali na vlastné
chrbty, vedec, stojaci vedľa v ich zornom poli, sa súbežne 2 minúty jednou plastikovou
tyčou dotýkal ich hrudníka a druhú vsunul na miesto za ich chrbtami pod úroveň
kamery. Dobrovoľníci cítili dotyky na hrudníku, avšak v okuliaroch mohli vidieť iba
ruku bádateľa pohybujúcu sa za ich chrbtom, akoby k hrudníku ich iluzórneho tela.
To v nich vzbudilo dojem, že sedia na mieste za skutočnou polohou ich tela.


Zdroje:
[1] Blanke, O., Ortigue, S., Landis, T., & Seeck, M. (2002). Stimulating illusory own-body perceptions. Nature, 419(6904), 269-70. doi: 10.1038/419269a.
[2] Lenggenhager, B., Tadi, T., Metzinger, T., & Blanke, O. (2007). Video ergo sum: manipulating bodily self-consciousness. Science (New York, N.Y.), 317(5841), 1096-9. doi: 10.1126/science.1143439.
[3] Blanke, O., & Arzy, S. (2005). The out-of-body experience: disturbed self-processing at the temporo-parietal junction. The Neuroscientist : a review journal bringing neurobiology, neurology and psychiatry, 11(1), 16-24.
[4] http://www.sme.sk/c/3454389/vedci-vyvolali-mimotelove-zazitky.html
[5] http://en.wikipedia.org/wiki/Out-of-body_experience
[6] http://en.wikipedia.org/wiki/Apparitional_experience
[7] http://www.tylerjhardy.com/out-of-body-experience-obe-oobe

utorok, 31. mája 2011

Je spánok nevyhnutný?

Čas spánku a bdenia patrí k životu ľudí aj zvierat. Mnohé teórie sa zaoberajú tézou či je spánok vôbec pre živý organizmu dôležitý a nevyhnutný. Časť teórie výskumu sa zaoberala myšlienkami:

  • 1) Sú zvieratá, ktoré vôbec nespia?
  • 2) Sú zvieratá, ktoré si nepotrebujú obnovovať energiu spánkom, keď sú dlhšie hore?
  • 3) Dlhšia absencia spánku = žiadny problém?

Vedci skúmali tieto otázky napríklad na muchách, žabách, holuboch a nakoniec aj na morských živočíchoch. Najdlhšie bez spánku v experimentoch vydržali hlodavce, presnejšie potkany a na druhom mieste zase vtáky, presnejšie holuby. A za ľudských jedincov najdlhšie vydržal Randy Garden (11 dní bez spánku). Spánok sa skladá z mnohých funkcií (Core function, funkcia presahujúca konkrétne fenotypy a mechanizmy (NREM a REM), nervové funkcie, bunkové funkcie).

Tak isto, spánok nám pomáha upevniť naše sny. Nahliadnutie do duševnej reštrukturalizácie vedie k náhlemu zosilneniu explicitných znalostí. Spánok upevňuje nedávne spomienky. Vedci došli k istým záverom, že počas spánku môže dôjsť k „nahliadnutiu do sna.“ Táto hypotéza sa spájala s mnohými slávnymi menami (Leowi, Mendeleyev).
Ďalej vedci skúsili experiment tým, že použili modifikovanú verziu experimentu Number reduction task (pôvodne vyvinutú Thurstone a Thurstonom) k pochopeniu podstaty nepredvídateľných javov experimentálneho náhľadu. Tento test vykonal tím nemeckých vedcov na 66 zdravých ľuďoch. Títo ľudia dostali reťazec čísel, ktoré pozostávali z čísiel 1, 4, 9. Následne mali subjekty tento reťazec prepísať s použitím dvoch pravidiel. (Tieto pravidlá im neboli povedané a mali za úlohu ich odhaliť) Títo ľudia, boli rozdelený na 3 skupiny po 22 ľudoch. (Prvá skupina: dostala 8 hodinový spánok po vykonaní testoch, druhá skupina nemohla spať ale musela byť hore a tretia skupina nemohla spať ale naďalej riešila tieto úlohy). Pozoruhodné bolo, že spánok pomohol, pretože v prvej skupine odhalilo okolo 60 percent ľudí utajené pravidlá, podľa ktorých majú vytvárať nový reťazec, v ostatných skupinách to bolo len okolo 22 percent.

Priemerný človek strávi približne tretinu života spánkom [4]. Každý z nás má ale individuálne potreby. Potreba spánku u ľudí závisí od rôznych faktorov (vek, práca, stres). Vedci zistili, že mozog vytvára slabé elektrické signály, ktoré sa šíria medzi neurónmi. Signály sa zachytávajú na EEG a zobrazujú sa na obrazovke alebo na papieri. Telo a mozog počas spánku vstupujú do spánku, ktorý je nazvaný REM spánok.
Napriek rôznym výskumom a experimentom majú vedci rozdielne názory a nejasnú predstavu o tom, čím je spánok riadený. Taktiež by som povedal, že neexistuje zhoda v záveroch, prečo zvieratá potrebujú spať . Pri eliminácii spánku nemôžeme vylúčiť negatívne vplyvy či už na zvieratách alebo na ľuďoch. Chce to viac experimentov.

Zdroje:

[1]: http://ntp.neuroscience.wisc.edu/faculty/fac-art/Cirelli6e216.pdf
[2]:
http://www.cogsci.ucsd.edu/~chiba/SleepInsightWagnerNature04.pdf
[3]:
http://keithsawyer.wordpress.com/tag/number-reduction-task/
[4]: Svet poznania, Ľudské telo, s. 193 – 196.
[5]: http://en.wikipedia.org/wiki/Randy_Gardner_(record_holder)

[6]: http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1159:spanok&catid=36:zdravie_ine&Itemid=44


štvrtok, 5. mája 2011

Humadnoidný robot ECCE

Robot ECCE je narozdiel od iných humadoidných robotov, ktorí vyzerajú humanoidne, ale sú stavaní skôr mechanicky, skutočne inšpirovaný ľudským telom. ECCE má kosti, svaly a šľachy, samozrejme z anorganických dostupných materiálov. Tvorí ho torzo, ruky a hlava. Pri manipulácií s predmetmi používa rovnaké "techniky" ako ľudia. Má členité ruky, do ktorých vie nie len uchopiť predmet, ale aj napríklad potriasť niekomu rukou. Možno práve pre jeho humanoidný dizajn naháňa trochu strach. Miesto 2 očí ma na tvári jednu poväčšiu kameru. Telo nie je pokryté "kožou", čiže vidno ako funguje, no pôsobí aj ako nejaký zombie z filmu. Tiež je pomerne veľký, na to, že je to len pol tela. Posúďte sami na videu..

Zajačie uši ovládané mozgovými vlnami!!!

Áno, tušíte správne, to môže napadnúť len Japoncov :-)

Toto už nie je BCI (Brain-Computer Interface)- rozhranie medzi mozgom a počítačom, to je BAI (Brain-Accessory Interface), rozhranie medzi mozgom a módnym doplnkom.

Teším sa, čo bude daľšie. Oblečenie, čo mení farbu, podľa stavu mysle alebo kravata, čo sa sama uvoľní, keď budete v strese :-)

http://www.wired.co.uk/news/archive/2011-05/5/neurowear-cat-ears

streda, 13. apríla 2011

Unikátny atlas ľudského mozgu

Americký vedci v Allen Institute for Brain Science doplnili nové údaje do svojho atlasu ľudského mozgu. Tento unikátny atlas, vyvíjaný viac ako 4 roky, odhaľuje viac ako 90 percentnú podobnosť mozgov medzi ľudmi a prináša detaily práce génov v celom mozgu s cieľom podporiť vedecký výskum mozgu a medicínske objavy.

„Až doteraz jednoducho neexistovala tak dokonalá mapa ľudského mozgu, s takou úrovňou detailov,“ uviedol šéf inštitútu Allan Jones, Ph.D. „Allenov atlas ľudského mozgu ponúka doposiaľ nepoznané pohľady na náš najzložitejší a najdôležitejší orgán. Vedci a lekári budú môcť vďaka informáciám, ako sú gény využívané v mozgu, lepšie chápať a objavovať liečbu na celé spektrum mozgových chorôb a porúch, od duševných chorôb, cez závislosti, až po Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu, sklerózu multiplex, autizmus a ďalšie,“ dodal.

Projekt atlasu ľudského mozgu za takmer 55 miliónov dolárov (skoro 38 miliónov eur), sponzorovaný spoluzakladateľom spoločnosti Microsoft Paulom Allenom, teraz obsahuje zanalyzované dáta pre dva kompletné mozgy.

Nazbierané a spracované údaje získané pomocou microarray, ISH, MRI, histológie a iných metód je možné nájsť na adrese www.brain-map.org.

Zdroj: Tlačová správa Allen Institute for Brain Science

piatok, 8. apríla 2011

Magisterský program Kognitívna veda na FMFI

Študijný program Kognitívna veda je na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK novým medziodborovým magisterským programom. Program je súčasťou stredoeurópskeho magisterského programu Kognitívna veda - Middle European Interdisciplinary Master Program in Cognitive Science v rámci otvoreného konzorcia šiestich univerzít (Viedenská univerzita v spolupráci s Lekárskou univerzitou, Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti, Technická a ekonomická univerzita v Budapešti, Univerzita v Ľubľane, Univerzita v Záhrebe a Univerzita Komenského v Bratislave). Súčasťou študijného plánu programu je aj výmenný tretí semester (na vybranej univerzite konzorcia) a medzinárodná konferencia MEi:CogSci.

Absolvent študijného programu Kognitívna veda bude oboznámený s najnovšími poznatkami o ľudskom myslení, konaní a sociabilite, bude schopný kombinovať formálne techniky informatiky s experimentálnymi metódami psychológie a neurovedy. Jeho profil bude zameraný na vzájomnú komplementáciu a integráciu týchto prístupov. Absolvent kognitívnej vedy získa schopnosť navrhovať a implementovať integrované inteligentné systémy a rozsiahle moderné aplikácie s vysokou mierou použitia metód umelej inteligencie a psychologickej vedy. Taktiež bude vedieť navrhovať a interpretovať výpočtové simulácie v celom spektre problémov súvisiacich s aplikáciami kognitívnej vedy. Vzhľadom na to, že pracovný jazyk medzinárodného konzorcia je angličtina, bude vedieť fundovane pracovať s anglickou literatúrou a prezentovať svoje výsledky v tomto jazyku.

Pokiaľ Vás tento program zaujal, a mali by ste záujem študovať niečo podobné, prihlášky na štúdium sa podávajú do 15.4.2011.

pondelok, 28. marca 2011

Halucinačné okuliare

Chceli by ste si vyskúšať psychotropný stav legálnou cestou?
Stačí vám trocha zručnosti a môžete si sami vyrobiť okuliare, ktoré vám tento zážitok sprostredkujú.

Tu je podrobný návod ako na to:-)

streda, 16. marca 2011

Vrodené vs. naučené

Veľmi zrozumiteľný príspevok českého psychiatra a spisiateľa Cyrila Höschla o interakcii génov a prostredia a ich vplyve na naše správanie a kognitívne vlastnosti na TEDxPrague.

sobota, 12. marca 2011

Deb Roy o osvojovaní si jazyka

Deb Roy z MIT tri roky zaznamenával na video všetko, čo jeho syn počul a videl. V súčasnosti so svojim tímom začína analyzovať tieto jedinečné dáta a objavuje netušené spätnoväzobné slučky medzi dieťaťom a rodičom v priebehu osvojovania si jazyka. Ukazuje sa, že nielen sa dieťa učí a prispôsobuje svoj jazyk tomu, čo počuje od rodičov ale rovnako aj rodičia podvedome prisposobujú svoj jazyk tomu, ako sa ich dieťa učí postupne nové slová, aby mu to čo najviac uľahčili.

Odkaz na jeho prezentáciu na TED2011 tu.

štvrtok, 3. marca 2011

Auto ovládané mysľou

Prof. Dr. Raul Rojas z FU Berlin a jeho tím vyvíjajú auto, ovládané pomocou BCI.
Stránka projektu na ktorej nájdete aj demonštračné video.

utorok, 1. marca 2011

Horká chuť ovplyňuje náš morálny úsudok

Pitie horkých nápojov mení náš morálny úsudok, zistil tím na čele s Kendall Eskine zo City University of New York. Tím vedcov skúmal vplyv chuti na morálne rozhodovanie. Existujú viaceré štúdie, ktoré spájajú fyzické podráždenie s morálnym znechutením, vplyv chuti ale ešte nebol dôkladnejšie preskúmaný.

Experimentu sa zúčastnilo 57 dobrovoľníkov, ktorý mali hodnotiť viaceré morálne priestupky. Pred a uprostred experimentu dostali sladký, prípadne horký nápoj, alebo vodu. Samozrejme, že dobrovoľníci netušili podstatu reálne skúmanej hypotézy a sústredili sa na samotné hodnotenie.

Výsledky ukázali, že chuť nápoja signifikantne ovplyvnila morálny úsudok. Fyzické podráždenie (vyvolané horkou chuťou nápoja) vzbudili pocit morálneho odporu. Títo probandi prísnejšie hodnotili jednotlivé priestupky.

Okrem vplyvu chute skúmali vedci aj koreláciu s politickým zmýšľaním probandov. Tí sa mali pred experimentom označiť buď za konzervatívnych alebo liberálnych. Z výsledkov vyplynulo, že pri konzervatívcov bol efekt horkej chute výraznejší než v prípade liberálov.

Ostáva sa už len zamyslieť aké nápoje a jedlá podávať napr. sudcom pred vynesením rozsudku, či politikom pred hlasovaním o dôležitých zákonoch.

utorok, 22. februára 2011

Charlie Rose: The Brain Series

Výborná séria rozhovorov z oblasti Kognitívnej vedy

Zvučné mená ako Eric Kandel, Particia Kuhl, Elizabeth Spelke, Joseph LeDoux, Giacomo Rizzolatti, John Searle a ďalší...

štvrtok, 17. februára 2011

Patricia Kuhl o kritickom období pre učenie jazyka

Patricia Kuhl v krátkej prednáške hovorí o schopnostiach kojencov rozlišovať zvuky materinského jazyka. Do určitého veku sú deti tzv. "univerzálny poslucháči" a dokážu rozlišovať zvuky akéhokoľvek jazyka. Ich mozog však extrahuje štatistické vlastnosti materinského jazyka, aby mohol lepšie rozlišovať jeho fonémy a časom tak strácajú schopnosť počuť rozdiely medzi hláskami v iných jazykoch.

pondelok, 14. februára 2011

Počítač schopný poraziť človeka v Jeopardy

Po piatich rokoch vývoja by dnes IBM malo predstaviť svoj expertný systém schopný odpovedať na vedomostné otázky v prirodzenom jazyku.
Otázkou však ostáva: je tento počítač niečím extra alebo ide len o sofistikovanejšiu verziu starých známych chatbotov?

Prečítajte si viac na Technet.cz.

štvrtok, 10. februára 2011

Split-brain patients

Pojem split-brain patients označuje ľudí, ktorým bolo odstránené spojivko ľavej a pravej mozgovej hemisféry - Corpus callosum. Corpus callosum je súbor cca 2*10^8 nervových vláken tvoriaci dôležitú komunikačnú jednotku medzi hemisférami zdieľajúcimi motorické, somatosenzorické, audiálne, vizuálne informácie. Obe hemisféry sú dominantné v niektorých rôznych úlohách (ľavá : verbálne, analytické, logické schopnosti; pravá: emočné, neverebálne schopnosti, rozpoznávanie tvárí). Chirurgický zákrok oddeľujúci hemisféry sa volá corpus callostomia. Dochádza pri ňom k odstráneniu corpus callosum čo v bežnom živote človeka nespôsobuje takmer žiadne zmeny, ale pri laboratórnych testoch má nezávislé fungovanie oboch hemisfér značné prejavy. Toto pekne demonštrujú nasledovné ukážky:



Chrobáky na diaľkové ovládanie

A.K.A. Ako vyrobiť kyborga?

Pôvodný projekt americkej armády zameraný na skonštruovanie MAV (Micro Air Vehicle), čo má byť rozmermi malé, ľahko a rýchlo premiestniteľné, sebestačné zariadenie, prišiel s myšlienkou využiť na tento účel potenciál hmyzu. Oproti skonštruovaniu čisto robotického zariadenia má tento prístup niekoľko zjavných výhod ako napr. dokonalé zvládnutie letu, čo je pre MAV kľúčové.

Ako bioplatforma bol použitý druh Mecynorhina - chrobák s rozmermi 4-8 centimetrov a vážiaci 4-10 gramov. Týmto jedincom bol implantovaný rádio prijímač, ktorým sú stimulované časti mozgu a niektoré svaly. Prijímač sa skladá z mikroprocesora, dipólovej antény, mikrobatérie a elektród, ktoré sú implantované do mozgu a svalov ešte počas larválneho vývinu jedinca. Následné ovládanie je zabezpečené rádio vysielačom prepojeným s počítačom USB rozhraním. Samotný let je kontrolovaný softvérom umožňujúcim nastavenie frekvencie, počtu a veľkosti napätia privádzaného k stimulovaným oblastiam.

Názorné ukážky:



utorok, 8. februára 2011

Sociabilné roboty

Cynthia Breazeal predstavuje niekoľko sociabilných robotov, ktoré vyvíja so svojimi kolegami na pracovisku v MIT.