streda, 1. júna 2011

Out-of-body experiences

Mimotelové zážitky

Ľudia si svoje "ja" vždy predstavujú vrámci hraníc svojho tela. Miesto svojho vedomia ohraničujú ako súčasť tela, čo je spôsobené prevažne tým, že najzastúpenejšia interakcia jedinca s prostredím je cez zrakový zmysel. Pri niektorých stavoch môžu pociťovať, akoby ich vlastné "ja" bolo mimo ich vlastného tela. Takéto stavy nazývame mimotelové zážitky (out-of-body experiences (OBE)) .
Mimotelovým zážitkom sa nazýva pocit, kedy je myseľ oddelená od tela. Tento pocit sa objavuje keď pacient spí, je v tranze alebo v bezvedomí, napríklad počas operácie. Osoba vidí svoje telo z takej pozície, ako by ho pozoroval niekto iný. V niektorých prípadoch osoba vizualizuje predmety alebo osoby, ktoré sú mimo zorného poľa normálnych zmyslov.
Podľa profesora Olafa Blankeho je OBE definovaný prítomnosťou troch fenomenologických charakteristík: odtelesnenie (disembodiment) - opustenie vlastného tela; dojem z pohľadu na svet zo vzdialenej perspektívy (mimotelový egocentrický pohľad); a dojem z videnia vlastného tela (alebo autoskopia) z tejto vzdialenej perspektívy [3].
OBEs sa nazývajú ľudia, ktorí mali mimotelový zážitok. Tieto osoby nie sú len klinicky chorí pacienti, až 10% ľudstva uvádza, že počas svojho života mali aspoň raz alebo dvakrát mimotelový zážitok. Tieto zážitky opisujú prevažne ako spontánne a krátkodobé opustenie vlastného tela.

video
Prof. Olaf Blanke vysvetľuje znaky OBE, opisuje výskum, pri ktorom premietali
dobrovoľníkom v okuliaroch záber vlastného chrbáta, ktorý vedci počítačovo
upravili tak, aby vzbudzoval dojem trojrozmerného virtuálneho vlastného tela
predmetného dobrovoľníka - vznikol tým akýsi holografický obraz.
Keď sa vedci dobrovoľníkom dotýkali chrbta v rovnakom čase, ako videli,
že sa to dialo na ich virtuálnom chrbte, hovorili, že vnem im zrejme spôsobili dotyky
na virtuálnom chrbte. Cítili, akoby virtuálne telo v skutočnosti bolo ich vlastné.


video
V druhom experimente premietali dobrovoľníkom tri situácie: obraz ich vlastného
chrbta, chrbát figuríny alebo bloku veľkého asi ako človek. Potom sledovali,
ako sa ktosi 1 minútu dotýkal zadnej časti obrazu - buď súbežne alebo nesúbežne
s dotykmi ich vlastného chrbta. Bezprostredne po tom im vedci vždy vypli
displeje v okuliaroch, aby ľudia nič nevideli a odviedli ich niekoľko krokov dozadu.
Potom ich požiadali, aby sa vrátili na to isté miesto, kde stáli predtým. Všetci
dobrovoľníci, ktorým sa vedci dotýkali chrbta súbežne s dotykmi chrbta
ich vlastného virtuálneho obrazu alebo chrbta figuríny, zašli pri návrate
ďalej za toto miesto, smerom k pozícii obrazu.


video
Ďalší experiment bol pod vedením prof. Henrik Ehrssona, pri ktorom dobrovoľníci
sedeli na stoličke a takisto mali displejové okuliare. Keď sa zozadu pozerali na vlastné
chrbty, vedec, stojaci vedľa v ich zornom poli, sa súbežne 2 minúty jednou plastikovou
tyčou dotýkal ich hrudníka a druhú vsunul na miesto za ich chrbtami pod úroveň
kamery. Dobrovoľníci cítili dotyky na hrudníku, avšak v okuliaroch mohli vidieť iba
ruku bádateľa pohybujúcu sa za ich chrbtom, akoby k hrudníku ich iluzórneho tela.
To v nich vzbudilo dojem, že sedia na mieste za skutočnou polohou ich tela.


Zdroje:
[1] Blanke, O., Ortigue, S., Landis, T., & Seeck, M. (2002). Stimulating illusory own-body perceptions. Nature, 419(6904), 269-70. doi: 10.1038/419269a.
[2] Lenggenhager, B., Tadi, T., Metzinger, T., & Blanke, O. (2007). Video ergo sum: manipulating bodily self-consciousness. Science (New York, N.Y.), 317(5841), 1096-9. doi: 10.1126/science.1143439.
[3] Blanke, O., & Arzy, S. (2005). The out-of-body experience: disturbed self-processing at the temporo-parietal junction. The Neuroscientist : a review journal bringing neurobiology, neurology and psychiatry, 11(1), 16-24.
[4] http://www.sme.sk/c/3454389/vedci-vyvolali-mimotelove-zazitky.html
[5] http://en.wikipedia.org/wiki/Out-of-body_experience
[6] http://en.wikipedia.org/wiki/Apparitional_experience
[7] http://www.tylerjhardy.com/out-of-body-experience-obe-oobe

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára