piatok, 12. augusta 2011

Psí reálnym fenoménom? Nemožné!?

Väčšina vedcov pokladá paranormálne fenomény ako je jasnovidectvo, telepatia alebo telekinéza za ničím nepodložený blud a dôkazy o ňom za šikovný podvrh. Vo vedeckej komunite sa nazývajú tzv. psí (Ψ) fenoménami a podliehajú značnej dávke skepticizmu.

Darylovi Bemovi sa podaril husársky kúsok. Jeho článok ponúka experimentálne dôkazy, že psí (Ψ) by mohlo byť ozajstným existujúcim fenoménom. Ba čo viac, bol prijatý v prestížnom časopise The Journal of Personality and Social Psychology.

Článok sumarizuje výsledky deviatich experimentov, ktorých sa zúčastnilo viac ako 1000 participantov. Všetky demonštrovali veľmi mierne psí efekty, ktoré však boli štatisticky významné.
Čo je dôležité, oproti mnohým experimentom testujúcim psí, ktoré sú známe pochybnou metodológiou, Bemov výskum je založený na overených vedeckých metódach a prešiel tzv. peer-review procesom, ktorý vylúčil zmanipulovanie výsledkov a potvrdil dôveryhodnosť metodológie.

Je zrejmé, že po takomto kontroverznom výsledku sa mnohí pokúšajú experimenty zreplikovať. Už sa objavili prvé dva pokusy, ktoré ale nepotvrdili Bemove výsledky.

Ak sa však objavia ďalšie, potvrdzujúce tieto efekty, čo to vlastne znamená?
Že máme prehodnotiť náš vzťah k realite? Alebo skôr preverovať limity experimentálnej metodológie?

Pretože niekedy častokrát dobre zavedená metodológia (ale nevhodne použitá) môže viesť k absurdným výsledkom. Ako tomu bolo napríklad v prípade mŕtvych lososov, ktoré reagovali na obrázky ľudských tvárí.

2 komentáre:

  1. ak sa objavia dalsie experimenty, treba sa na ne pozriet v globale, nestaci mat zopar v prospech psi, treba ich mat vacsinu takych

    aj v pripade takej vacsiny je to iba prvy krok, dalsi krok je vysvetlenie principu fungovania, tj. teoreticke uchopenie vysledkov

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jak už bylo v článku naznačeno, věda nefunguje tak, že stačí jeden výzkum a máme potvrzenou teorii. Už od dob pana Poppera se věda zaměřuje na soustavnou falzifikaci, což je nikdy nekončící proces. V pokusu možná vyšla statistická odchylka, ale mohlo to být způsobeno jinými faktory, na něž se může přijít až postupně časem.

    Metodologie je vytvářena chytrými lidmi, aby i méně chytří věděli, jak postupovat (bez urážky). Bohužel i ti nejchytřejší lidé při sestavování metodologie nedokáží dopředu promyslet všechny důsledky, jež mohou nastat. Má zkušenost je taková, že samotná metodologie není samospasitelná, je potřeba při její aplikaci myslet a neustále kontrolovat, jestli jde výzkum správným směrem. Metodologie je pouhý nástroj.

    Kromě toho lidé jsou snadno ovlivnitelní a předvídatelní, alespoň ze statistického hlediska. A parapsychologie na tom staví. Člověk bývá nejslabší článek výzkumu. Většinou se jedná o jednoduché principy, které však parapsychologie vysvětluje složitými nadpřirozenými úkazy. Zde nám v každodenním životě poslouží myšlenkové břitvy.

    Tudíž si myslím, že není důvod kvůli jedné výjimečné studii si nad těmito věcmi lámat hlavu, natož v ně věřit.

    OdpovedaťOdstrániť