Čas spánku a bdenia patrí k životu ľudí aj zvierat. Mnohé teórie sa zaoberajú tézou či je spánok vôbec pre živý organizmu dôležitý a nevyhnutný. Časť teórie výskumu sa zaoberala myšlienkami:
- 1) Sú zvieratá, ktoré vôbec nespia?
- 2) Sú zvieratá, ktoré si nepotrebujú obnovovať energiu spánkom, keď sú dlhšie hore?
- 3) Dlhšia absencia spánku = žiadny problém?
Vedci skúmali tieto otázky napríklad na muchách, žabách, holuboch a nakoniec aj na morských živočíchoch. Najdlhšie bez spánku v experimentoch vydržali hlodavce, presnejšie potkany a na druhom mieste zase vtáky, presnejšie holuby. A za ľudských jedincov najdlhšie vydržal Randy Garden (11 dní bez spánku). Spánok sa skladá z mnohých funkcií (Core function, funkcia presahujúca konkrétne fenotypy a mechanizmy (NREM a REM), nervové funkcie, bunkové funkcie).
Tak isto, spánok nám pomáha upevniť naše sny. Nahliadnutie do duševnej reštrukturalizácie vedie k náhlemu zosilneniu explicitných znalostí. Spánok upevňuje nedávne spomienky. Vedci došli k istým záverom, že počas spánku môže dôjsť k „nahliadnutiu do sna.“ Táto hypotéza sa spájala s mnohými slávnymi menami (Leowi, Mendeleyev).
Ďalej vedci skúsili experiment tým, že použili modifikovanú verziu experimentu Number reduction task (pôvodne vyvinutú Thurstone a Thurstonom) k pochopeniu podstaty nepredvídateľných javov experimentálneho náhľadu. Tento test vykonal tím nemeckých vedcov na 66 zdravých ľuďoch. Títo ľudia dostali reťazec čísel, ktoré pozostávali z čísiel 1, 4, 9. Následne mali subjekty tento reťazec prepísať s použitím dvoch pravidiel. (Tieto pravidlá im neboli povedané a mali za úlohu ich odhaliť) Títo ľudia, boli rozdelený na 3 skupiny po 22 ľudoch. (Prvá skupina: dostala 8 hodinový spánok po vykonaní testoch, druhá skupina nemohla spať ale musela byť hore a tretia skupina nemohla spať ale naďalej riešila tieto úlohy). Pozoruhodné bolo, že spánok pomohol, pretože v prvej skupine odhalilo okolo 60 percent ľudí utajené pravidlá, podľa ktorých majú vytvárať nový reťazec, v ostatných skupinách to bolo len okolo 22 percent.
Priemerný človek strávi približne tretinu života spánkom [4]. Každý z nás má ale individuálne potreby. Potreba spánku u ľudí závisí od rôznych faktorov (vek, práca, stres). Vedci zistili, že mozog vytvára slabé elektrické signály, ktoré sa šíria medzi neurónmi. Signály sa zachytávajú na EEG a zobrazujú sa na obrazovke alebo na papieri. Telo a mozog počas spánku vstupujú do spánku, ktorý je nazvaný REM spánok.
Napriek rôznym výskumom a experimentom majú vedci rozdielne názory a nejasnú predstavu o tom, čím je spánok riadený. Taktiež by som povedal, že neexistuje zhoda v záveroch, prečo zvieratá potrebujú spať . Pri eliminácii spánku nemôžeme vylúčiť negatívne vplyvy či už na zvieratách alebo na ľuďoch. Chce to viac experimentov.
Zdroje:
[1]: http://ntp.neuroscience.wisc.edu/faculty/fac-art/Cirelli6e216.pdf
[2]: http://www.cogsci.ucsd.edu/~chiba/SleepInsightWagnerNature04.pdf
[3]: http://keithsawyer.wordpress.com/tag/number-reduction-task/
[4]: Svet poznania, Ľudské telo, s. 193 – 196.
[5]: http://en.wikipedia.org/wiki/Randy_Gardner_(record_holder)
[6]: http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1159:spanok&catid=36:zdravie_ine&Itemid=44
