utorok, 31. mája 2011

Je spánok nevyhnutný?

Čas spánku a bdenia patrí k životu ľudí aj zvierat. Mnohé teórie sa zaoberajú tézou či je spánok vôbec pre živý organizmu dôležitý a nevyhnutný. Časť teórie výskumu sa zaoberala myšlienkami:

  • 1) Sú zvieratá, ktoré vôbec nespia?
  • 2) Sú zvieratá, ktoré si nepotrebujú obnovovať energiu spánkom, keď sú dlhšie hore?
  • 3) Dlhšia absencia spánku = žiadny problém?

Vedci skúmali tieto otázky napríklad na muchách, žabách, holuboch a nakoniec aj na morských živočíchoch. Najdlhšie bez spánku v experimentoch vydržali hlodavce, presnejšie potkany a na druhom mieste zase vtáky, presnejšie holuby. A za ľudských jedincov najdlhšie vydržal Randy Garden (11 dní bez spánku). Spánok sa skladá z mnohých funkcií (Core function, funkcia presahujúca konkrétne fenotypy a mechanizmy (NREM a REM), nervové funkcie, bunkové funkcie).

Tak isto, spánok nám pomáha upevniť naše sny. Nahliadnutie do duševnej reštrukturalizácie vedie k náhlemu zosilneniu explicitných znalostí. Spánok upevňuje nedávne spomienky. Vedci došli k istým záverom, že počas spánku môže dôjsť k „nahliadnutiu do sna.“ Táto hypotéza sa spájala s mnohými slávnymi menami (Leowi, Mendeleyev).
Ďalej vedci skúsili experiment tým, že použili modifikovanú verziu experimentu Number reduction task (pôvodne vyvinutú Thurstone a Thurstonom) k pochopeniu podstaty nepredvídateľných javov experimentálneho náhľadu. Tento test vykonal tím nemeckých vedcov na 66 zdravých ľuďoch. Títo ľudia dostali reťazec čísel, ktoré pozostávali z čísiel 1, 4, 9. Následne mali subjekty tento reťazec prepísať s použitím dvoch pravidiel. (Tieto pravidlá im neboli povedané a mali za úlohu ich odhaliť) Títo ľudia, boli rozdelený na 3 skupiny po 22 ľudoch. (Prvá skupina: dostala 8 hodinový spánok po vykonaní testoch, druhá skupina nemohla spať ale musela byť hore a tretia skupina nemohla spať ale naďalej riešila tieto úlohy). Pozoruhodné bolo, že spánok pomohol, pretože v prvej skupine odhalilo okolo 60 percent ľudí utajené pravidlá, podľa ktorých majú vytvárať nový reťazec, v ostatných skupinách to bolo len okolo 22 percent.

Priemerný človek strávi približne tretinu života spánkom [4]. Každý z nás má ale individuálne potreby. Potreba spánku u ľudí závisí od rôznych faktorov (vek, práca, stres). Vedci zistili, že mozog vytvára slabé elektrické signály, ktoré sa šíria medzi neurónmi. Signály sa zachytávajú na EEG a zobrazujú sa na obrazovke alebo na papieri. Telo a mozog počas spánku vstupujú do spánku, ktorý je nazvaný REM spánok.
Napriek rôznym výskumom a experimentom majú vedci rozdielne názory a nejasnú predstavu o tom, čím je spánok riadený. Taktiež by som povedal, že neexistuje zhoda v záveroch, prečo zvieratá potrebujú spať . Pri eliminácii spánku nemôžeme vylúčiť negatívne vplyvy či už na zvieratách alebo na ľuďoch. Chce to viac experimentov.

Zdroje:

[1]: http://ntp.neuroscience.wisc.edu/faculty/fac-art/Cirelli6e216.pdf
[2]:
http://www.cogsci.ucsd.edu/~chiba/SleepInsightWagnerNature04.pdf
[3]:
http://keithsawyer.wordpress.com/tag/number-reduction-task/
[4]: Svet poznania, Ľudské telo, s. 193 – 196.
[5]: http://en.wikipedia.org/wiki/Randy_Gardner_(record_holder)

[6]: http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1159:spanok&catid=36:zdravie_ine&Itemid=44


štvrtok, 5. mája 2011

Humadnoidný robot ECCE

Robot ECCE je narozdiel od iných humadoidných robotov, ktorí vyzerajú humanoidne, ale sú stavaní skôr mechanicky, skutočne inšpirovaný ľudským telom. ECCE má kosti, svaly a šľachy, samozrejme z anorganických dostupných materiálov. Tvorí ho torzo, ruky a hlava. Pri manipulácií s predmetmi používa rovnaké "techniky" ako ľudia. Má členité ruky, do ktorých vie nie len uchopiť predmet, ale aj napríklad potriasť niekomu rukou. Možno práve pre jeho humanoidný dizajn naháňa trochu strach. Miesto 2 očí ma na tvári jednu poväčšiu kameru. Telo nie je pokryté "kožou", čiže vidno ako funguje, no pôsobí aj ako nejaký zombie z filmu. Tiež je pomerne veľký, na to, že je to len pol tela. Posúďte sami na videu..

Zajačie uši ovládané mozgovými vlnami!!!

Áno, tušíte správne, to môže napadnúť len Japoncov :-)

Toto už nie je BCI (Brain-Computer Interface)- rozhranie medzi mozgom a počítačom, to je BAI (Brain-Accessory Interface), rozhranie medzi mozgom a módnym doplnkom.

Teším sa, čo bude daľšie. Oblečenie, čo mení farbu, podľa stavu mysle alebo kravata, čo sa sama uvoľní, keď budete v strese :-)

http://www.wired.co.uk/news/archive/2011-05/5/neurowear-cat-ears