piatok, 24. júna 2011

Pamätový čip umožní potkanom na pokyn zabudnúť i spomenuť si

Dr. Theodore Berger PR NEWSWIRE

Nový mozgový implantát umožnil testovaným potkanom obnoviť stratené spomienky. Výsledky týchto experimentov by mali priniesť nové poznatky pre vývoj spôsobu liečenia Alzheimerovej choroby, amnézie či mozgovej príhody. Takáto "neurálna protéza" môže jedného dňa pomôcť vysvetliť procesy formovania spomienok (pamäte) v našom mozgu a taktiež dopomôcť pacientom zlepšiť ich pamäťové schopnosti.

Hlavný cieľ vývoja neurálnych protéz je umožniť výmenu poškodených či nefunkčných neurálnych okruhov (menších funkčných oblastí mozgu). Takýto cieľ ale vyžaduje umelú rekonštrukciu spojení medzi jednotlivými neurónmi, ktorá by zachovala komunikáciu so zvyškom mozgu.

Vedci z Wake Forest University a University of Southern California, pod vedením profesora Theodora Bergera z UCA, učili potkany vykonávať úlohu, ktorá spočívala v stláčaní páčok v správnom poradí s cieľom získať vodu. V sérií testov boli potkany pri stláčaní páčok vyrušované, takže si museli pamätať ktorú páčku (pravú alebo ľavú) už stlačili, a teda ktorú majú stlačiť ďalej, aby získali odmenu.


Predchádzajúce výskumi ukázali, že hippokamus pretvára krátkodobú pamäť na pamäť dlhodobú. Vedci teda pripojili potkanom elektródy do tejto časti mozgu, konkrétne do oblastí CA1 a CA3, a nahrávali neurálnu aktivitu medzi týmito oblasťami počas vykonávania úlohy. Následne tím pomocou farmaceutík znefunkčnil komunikáciu medzi sledovanými oblasťami hippokamu testovacej skupine potkanov. Potkani tým zabudli naučenú úlohu, tj. stratili dlhodobú pamäť, a vykazovali iba znaky krátkodobej pamäte (5-10 sekúnd).


Umelý hippokampus, zapojený elektródami rovnako ako pri nahrávaní, zlepšil výkonnosť v prípade zdravej kontrolnej skupiny, ale najmä v prípade testovacej skupiny s farmakologicky zablokovanou komunikáciu medzi neurónmi v ich hippokampe.


"Zapnite vypínač a potkany si pamätajú. Vypnite ho a potkany zabudnú," povedal Berger.


Táto štúdia prvý krát ukázala, že s dostatočnou znalosťou spôsobu neurálneho kódovania pamäte môže byť neurálna protéza schopná obnoviť, a dokonca zlepšit pamäťové procesy.


Zdroje:

nedeľa, 5. júna 2011

Chladič mozgu

Vedci vo svete našli nový spôsob, akým sa dá chladiť mozog obetí, ktorí sa stali obeťou infarktu alebo porážky. Tento nový spôsob ochráni ich mozog pred ďalším poškodením. Tento prísup sa volá "terapeutická hypotermia". Zaujímavý článok, trocha starší :).

Viac tu:

http://news.bbc.co.uk/2/hi/health/7815105.stm

sobota, 4. júna 2011

Radiolab o hovoriacich strojoch

Nová hodina podcastu od Radiolabu sa venuje chatbotom od jednoduchej Elizy, ktorá napodobňovala Rogeriánskeho psychoterapeuta, milú detskú hračku Furbie, až po komunikatívneho robota s mimikou Bina48.
Samozrejme nechýba brilantný záver, kde Jad a Robert načrtnú, že možno netreba až tak veľa, aby sme uverili, že stroje majú dušu.

streda, 1. júna 2011

Out-of-body experiences

Mimotelové zážitky

Ľudia si svoje "ja" vždy predstavujú vrámci hraníc svojho tela. Miesto svojho vedomia ohraničujú ako súčasť tela, čo je spôsobené prevažne tým, že najzastúpenejšia interakcia jedinca s prostredím je cez zrakový zmysel. Pri niektorých stavoch môžu pociťovať, akoby ich vlastné "ja" bolo mimo ich vlastného tela. Takéto stavy nazývame mimotelové zážitky (out-of-body experiences (OBE)) .
Mimotelovým zážitkom sa nazýva pocit, kedy je myseľ oddelená od tela. Tento pocit sa objavuje keď pacient spí, je v tranze alebo v bezvedomí, napríklad počas operácie. Osoba vidí svoje telo z takej pozície, ako by ho pozoroval niekto iný. V niektorých prípadoch osoba vizualizuje predmety alebo osoby, ktoré sú mimo zorného poľa normálnych zmyslov.
Podľa profesora Olafa Blankeho je OBE definovaný prítomnosťou troch fenomenologických charakteristík: odtelesnenie (disembodiment) - opustenie vlastného tela; dojem z pohľadu na svet zo vzdialenej perspektívy (mimotelový egocentrický pohľad); a dojem z videnia vlastného tela (alebo autoskopia) z tejto vzdialenej perspektívy [3].
OBEs sa nazývajú ľudia, ktorí mali mimotelový zážitok. Tieto osoby nie sú len klinicky chorí pacienti, až 10% ľudstva uvádza, že počas svojho života mali aspoň raz alebo dvakrát mimotelový zážitok. Tieto zážitky opisujú prevažne ako spontánne a krátkodobé opustenie vlastného tela.

video
Prof. Olaf Blanke vysvetľuje znaky OBE, opisuje výskum, pri ktorom premietali
dobrovoľníkom v okuliaroch záber vlastného chrbáta, ktorý vedci počítačovo
upravili tak, aby vzbudzoval dojem trojrozmerného virtuálneho vlastného tela
predmetného dobrovoľníka - vznikol tým akýsi holografický obraz.
Keď sa vedci dobrovoľníkom dotýkali chrbta v rovnakom čase, ako videli,
že sa to dialo na ich virtuálnom chrbte, hovorili, že vnem im zrejme spôsobili dotyky
na virtuálnom chrbte. Cítili, akoby virtuálne telo v skutočnosti bolo ich vlastné.


video
V druhom experimente premietali dobrovoľníkom tri situácie: obraz ich vlastného
chrbta, chrbát figuríny alebo bloku veľkého asi ako človek. Potom sledovali,
ako sa ktosi 1 minútu dotýkal zadnej časti obrazu - buď súbežne alebo nesúbežne
s dotykmi ich vlastného chrbta. Bezprostredne po tom im vedci vždy vypli
displeje v okuliaroch, aby ľudia nič nevideli a odviedli ich niekoľko krokov dozadu.
Potom ich požiadali, aby sa vrátili na to isté miesto, kde stáli predtým. Všetci
dobrovoľníci, ktorým sa vedci dotýkali chrbta súbežne s dotykmi chrbta
ich vlastného virtuálneho obrazu alebo chrbta figuríny, zašli pri návrate
ďalej za toto miesto, smerom k pozícii obrazu.


video
Ďalší experiment bol pod vedením prof. Henrik Ehrssona, pri ktorom dobrovoľníci
sedeli na stoličke a takisto mali displejové okuliare. Keď sa zozadu pozerali na vlastné
chrbty, vedec, stojaci vedľa v ich zornom poli, sa súbežne 2 minúty jednou plastikovou
tyčou dotýkal ich hrudníka a druhú vsunul na miesto za ich chrbtami pod úroveň
kamery. Dobrovoľníci cítili dotyky na hrudníku, avšak v okuliaroch mohli vidieť iba
ruku bádateľa pohybujúcu sa za ich chrbtom, akoby k hrudníku ich iluzórneho tela.
To v nich vzbudilo dojem, že sedia na mieste za skutočnou polohou ich tela.


Zdroje:
[1] Blanke, O., Ortigue, S., Landis, T., & Seeck, M. (2002). Stimulating illusory own-body perceptions. Nature, 419(6904), 269-70. doi: 10.1038/419269a.
[2] Lenggenhager, B., Tadi, T., Metzinger, T., & Blanke, O. (2007). Video ergo sum: manipulating bodily self-consciousness. Science (New York, N.Y.), 317(5841), 1096-9. doi: 10.1126/science.1143439.
[3] Blanke, O., & Arzy, S. (2005). The out-of-body experience: disturbed self-processing at the temporo-parietal junction. The Neuroscientist : a review journal bringing neurobiology, neurology and psychiatry, 11(1), 16-24.
[4] http://www.sme.sk/c/3454389/vedci-vyvolali-mimotelove-zazitky.html
[5] http://en.wikipedia.org/wiki/Out-of-body_experience
[6] http://en.wikipedia.org/wiki/Apparitional_experience
[7] http://www.tylerjhardy.com/out-of-body-experience-obe-oobe