utorok, 30. augusta 2011

Druhý rok projektu Blue Brain

Pozrite si krátky dokument Blue Brain: Year Two o tom, o čom je a o čom nie je Blue Brain projekt.

Bombastické vyjadrenia z dokumentu o prvom roku projektu, ktoré naznačovali možnosť kompletnej replikácie ľudského mozgu 1:1 sa umierňujú. Súčasným cieľom projektu je najmä detailne pochopiť dynamiku v jednotlivých neurónoch a kortikálnych obvodoch a rozširovať simuláciu na stále väčšie funkčné jednotky. Na tých sa potom budú dať testovať účinky liekov, rôznych druhov stimulácie, fukčné poškodenia, vznik degeneratívnych ochorení mozgu a pod. Rekonštrukcia celého mozgu, a s ňou vidina prvej skutočnej silnej umelej inteligencie, je stále v nedohľadne.

Čo prinesie Year Three?

piatok, 12. augusta 2011

Psí reálnym fenoménom? Nemožné!?

Väčšina vedcov pokladá paranormálne fenomény ako je jasnovidectvo, telepatia alebo telekinéza za ničím nepodložený blud a dôkazy o ňom za šikovný podvrh. Vo vedeckej komunite sa nazývajú tzv. psí (Ψ) fenoménami a podliehajú značnej dávke skepticizmu.

Darylovi Bemovi sa podaril husársky kúsok. Jeho článok ponúka experimentálne dôkazy, že psí (Ψ) by mohlo byť ozajstným existujúcim fenoménom. Ba čo viac, bol prijatý v prestížnom časopise The Journal of Personality and Social Psychology.

Článok sumarizuje výsledky deviatich experimentov, ktorých sa zúčastnilo viac ako 1000 participantov. Všetky demonštrovali veľmi mierne psí efekty, ktoré však boli štatisticky významné.
Čo je dôležité, oproti mnohým experimentom testujúcim psí, ktoré sú známe pochybnou metodológiou, Bemov výskum je založený na overených vedeckých metódach a prešiel tzv. peer-review procesom, ktorý vylúčil zmanipulovanie výsledkov a potvrdil dôveryhodnosť metodológie.

Je zrejmé, že po takomto kontroverznom výsledku sa mnohí pokúšajú experimenty zreplikovať. Už sa objavili prvé dva pokusy, ktoré ale nepotvrdili Bemove výsledky.

Ak sa však objavia ďalšie, potvrdzujúce tieto efekty, čo to vlastne znamená?
Že máme prehodnotiť náš vzťah k realite? Alebo skôr preverovať limity experimentálnej metodológie?

Pretože niekedy častokrát dobre zavedená metodológia (ale nevhodne použitá) môže viesť k absurdným výsledkom. Ako tomu bolo napríklad v prípade mŕtvych lososov, ktoré reagovali na obrázky ľudských tvárí.