štvrtok 9. februára 2012

Lucidné sny

Často sa stáva, že sa ľudia, ktorí nie sú spokojní so svojím životom v reálnom svete, utiekajú k alternatívnym realitám ako on-line RPG alebo sociálne siete, kde žijú iný život. Ak sa aj vám zdá, že by ste chceli mať miesto, kde by ste boli pánom a mohli robiť čo chcete (alebo len chcete zistiť, čoho všetkého je váš mozog schopný), nemusíte zabíjať cenný čas počas dňa – stačí využiť spánok.

utorok 7. februára 2012

Prečo ľudia veria zvláštnym veciam?

V jednom videu z populárno-vedeckých TED talks prednášal Michael Shermer skepticky, až výsmešne ladenú štvrťhodinu o fenoménoch, ktoré ľudí fascinujú, pričom ide, ako ukáže, o hlúposti.

Vynález, ktorý má za úlohu nájsť marihuanu v skrinkách na amerických školách? Anténka na držiaku, ktorá sa má vychýliť smerom ku miestu s balíkom marihuany. Úspešnosť? Hádzanie mincou. Cena? 900 dolárov.

Zážitok s veštcami, astrológmi, špiritistami? Ľudia sa snažia zamerať sa na pozitívne "trefy" týchto pracovníkov, na zlé rýchlo zabúdajú, ako zabúdajú aj na generické frázy a podobne "oblbováky". Každý predsa v detstve prekonal "nejakú ťažkú chorobu".

Podobné je to aj s výskumom, pri ktorom sa málokedy publikujú výsledky nepodporujúce hypotézu. Údaje z neúspešných experimentov sa tiež zametajú pod koberec.

Ďaľšie "nevysvetliteľné" úkazy súvisia s prirodzenou ľudskou vlastnosťou, vidieť všade tváre, čo je dôležité pri socializácii. Ľudia sú takisto citliví na vzory rôzneho druhu.

Prednáška je krátka, vtipná, kriticky ladená.

P.S.:Najlepšie časti som vynechal, kvôli lepšiemu zážitku z videa:)

video:

Bolo by zlé, keby ste si tento príspevok neprečítali..

Zvláštny názov? Podobný fráze "akú máš peknú tvár, bola by škoda, keby sa jej voľačo stalo." Ide o nepriamu reč. Vyhrážky, žiadosti, zvádzanie, prosby... pri všetkom používame nepriamu (zastrenú) reč.

Prečo ľudia používajú nepriamu reč? Dve z teórií sú, voľne preložené, možná popierateľnosť a vyjednávanie vzťahu.

Pri "možnej popierateľnosti" (plausible deniability) si ako príklad môžme zvoliť vodiča, ktorý sa snaží uplatiť policajta. Vodič môže povedať niečo ako: "Videl som tu v okolí bankomat, nejdeme sa prejsť?" Štýl, ktorým vodič upláca je dostatočne zreteľný pre možného prijímateľa úplatku ale nedostatočný pre usvedčenie uplácajúceho na súde.

"Vyjednávanie vzťahu" (relationship negotiation) je situácia, do ktorej sa dostaneme, ak sme sa s niekým prvý krát stretli a nemáme vybudovaný žiadny vzťah. V takej situácií si pri požiadavkách pomáhame zakrývaním imperatívu v žiadostiach. "Mohol by si mi, prosím ťa, podať soľ?" alebo "Vedel by si mi povedať, koľko je hodín?". Na obe tieto žiadosti je logická odpoveď buď áno, alebo nie, podľa schopností a možností konverzačného partnera, ale všetkým je aj napriek tomu jasné, že ide o žiadosť. Prečo?

video:

referencie:
Pinker, S., Nowak M. A., & Lee J. J. (2008).  The logic of indirect speech. Proceedings of the National Academy of Sciences. 105(3), 833-838.

Pinker S (2007) The stuff of thought: Language as a window into human nature.

štvrtok 2. februára 2012

Nekonečne stúpajúca sekvencia zvukov?

Vedeli ste, že existujú súzvuky tónov, ktorých sekvencia sa zdá nekonečne stúpajúca/klesajúca?

Shepard tone je zvuk pomenovaný po Rogerovi Shepardovi, pozostávajúci z vrstvených tónov v oktávových rozostupoch. Ak máme stúpajúcu/klesajúcu sekvenciu zvukov, môže ísť o tóny z chromatickej stupnice, z ktorých každý zvuk je reprezentovaný súzvukom toho istého tónu v rôznych oktávach (jeden zvuk je zložený napr. z tónov C(3), C(4), C(5)).

Pri tejto ilúzii sa má poslucháčovi zdať, že sekvencia zvukov je pri opakovanom prehratí, nekonečne rastúca.

Tento dojem vyvoláva fakt, že v rámci jedného zvuku sa tóny po oktávach odlišujú hlasitosťou. Pri stúpajúcej sekvencií tóny z nižšej oktávy naberajú na hlasitosti a z vyššej ju naopak strácajú. Keď sa dostaneme na posledný tón stupnice, už je natoľko slabý, až je nepočuteľný a tón z nižšej oktávy je v maximálnej hlasitosti. Týmto postupom dosiahneme, že človek nevie, kedy stupnica začína odznova.


video:


články:
http://dx.doi.org/10.1121/1.1919362
Wiki